2010
Modranská muzeálna spoločnosť v spolupráci so Slovenským inštitútom v Paríži pripravila panelovú výstavu „Ľudovít Štúr a zrod moderného slovenského národa“, ktorej autorkou je PhDr. Beáta Mihalkovičová, kurátorka SNM – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Výstava predstavila život a tvorbu tejto jedinečnej osobnosti Slovenska návštevníkom Slovenského inštitútu v Paríži a študentom stredných škôl vo viacerých francúzskych mestách.
2013
V spolupráci s akademickou maliarkou a reštaurátorkou Vierou D’Agostini rod. Pridalovou boli realizované viaceré aktivity prezentujúce Slovensko vo Francúzsku. Na viacerých z nich sa podieľala i muzeálna spoločnosť panelmi o Slovensku – história, turistika, malokarpatská vínna cesta, Modra, ktoré pripravila členka MMS Viera Jančovičová.
30. jún 2010
Prednáška sa uskutočnila pri príležitosti okrúhleho výročia narodenia modranského rodáka akademika Jána Bakoša (1890-1967). Akademik Ján Bakoš bol zakladateľom modernej slovenskej orientalistiky. O jeho živote a diele prednášal doc. PhDr. Karol Sorby, DrSc., vtedajší riaditeľ ústavu orientalistiky SAV. Pri tejto príležitosti spoločnosť zabezpečila obnovenie pamätnej tabule na jeho rodnom dome na Dukelskej ulici.
5. máj 2011
Kniha je venovaná životným osudom výnimočnej osobnosti druhej polovice 18. storočia, akou bol Jozef Hajnóczy, modranský rodák pochádzajúci z rodiny univerzitne vzdelaného evanjelického pedagóga a kňaza Samuela Hajnócziho. Interpretácia jeho životného príbehu, tak ako ju podávajú autori tejto knihy, je založená na svedectvách dobových dokumentov, na zhrnutí poznatkov získaných jeho početnými životopiscami, ale tiež na nových, ešte nepublikovaných objavoch, získaných ich vlastným bádaním počas práce na tejto knižke.
Kniha sa stala zavŕšením viacročnej bádateľskej aktivity, početných návštev archívov a knižníc nielen na Slovensku ale i v Maďarsku, Rakúsku, Chorvátsku a priniesla mnohé, doteraz neznáme poznatky o tejto nepochybne zaujímavej osobnosti nielen slovenských, ale aj stredoeurópskych dejín, čo sa ukázalo i na jej medzinárodnom ohlase.
19. február 2010
Príjemné dielo je autorkinou rozpomienkou na starú Modru a všetky známe a menej známe príbehy či legendy, ktoré sa o meste tradovali. Prispieva veselými i vážnymi príbehmi k oživeniu spomienok na bývalé časy, ktoré pripomínajú udalosti v Modre, ale tiež aj dnes žijúcich obyvateľov mesta – vinárov, ktorých život a činy sa odohrávajú v známom mestečku bratislavského regiónu. Knihu ilustroval výtvarník Martin Kellenberger.
26.apríl 2013
RNDr. Oľga Erdelská, DrSc. je dlhoročnou vedeckou pracovníčkou Botanického ústavu SAV a spoluzakladajúca členka Modranskej muzeálnej spoločnosti. Podtitulom uvedenia publikácie, bolo aj jej venovanie významnému slovenskému botanikovi, archeológovi, múzejníkovi a kňazovi Andrejovi Kmeťovi pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Atlas liečivých rastlín obsahuje charakteristiky 90 liečivých rastlín, tak slovných, ako aj fotografických a obrazových. Čitateľ sa zoznámi s rastlinami voľne rastúcimi, ako aj pestovanými v záhradách. Nechýbajú rady, ako a kde ich hľadať, zbierať, spracovávať až po rady ako rastliny uskladňovať. Jednotlivé state v publikácii rozoberajú liečivé účinky rastlín pri chorobách dýchacích, tráviacich, vylučovacích, nervových či pohybových.
16. november 2014
Knižka je nezvyčajnou publikáciou – malá svojím formátom, ale veľká svojím obsahom. Autor v nej predstavuje cintorín, na ktorom sa pochováva niekoľko storočí. Modranský cintorín je miestom odpočinku nielen Ľudovíta Štúra, ale je tu pochovaných veľa významných ľudí miestneho, no aj celoslovenského významu. Sú tu Štúrovci, Zochovci, spisovatelia, maliari, vojaci, a samozrejme vinohradníci, remeselníci, sedliaci, ale aj lekári, učitelia, kňazi, rehoľníčky, bývalí politickí väzni, Modrania, no i Nemodrania, ktorí sa rozlúčili s týmto svetom.
Autori pamätnej tabule: Text: V. Jančovičová a K. Erdelský z Modranskej muzeálnej spoločnosti, grafický návrh: mesto Modra, A. Bachorecová
Spomienkové stretnutie 6. apríla 2013 popoludní a pamätná tabuľa, ktorá bola umiestnená na Uršulínskom kláštore v Modre, bolo venované smutným udalostiam päťdesiatych rokov minulého storočia. Pôvodný kláštor Uršulínok dal počas akcie Rehoľníčky domov takmer dvom stovkám sestier z rôznych rádov, ktoré boli do Modry násilne privezené. Autentické spomienky na Akciu Rehoľníčky priniesli sestry, ktoré ju zažili, pri slávnostnom akte sa prihovoril A. Srholec a primátorka Modry Hana Hlubocká a tabuľu požehnal J. Mišík.
Odhalenie tejto Pamätnej tabule iniciovala Modranská muzeálna spoločnosť na podnet svojho člena dr. Karola Erdelského. Realizácie sa ujalo mesto Modra v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov Slovenska, záštitu nad celým podujatím prevzala pani primátorka Hana Hlubocká a na príprave celého podujatia sa spolupodieľali Rímsko-katolícka farnosť v Modre, Rímska únia Rádu sv. Uršule, SABUŽ, Súkromné centrum voľného času, MsKS a ZUŠ v Modre.
Pri príležitosti odhalenia tejto pamätnej tabule odoznela prednáška k dejinám kláštora, ktorú predniesol Peter Sandtner, predseda Západoslovenského regiónu Konfederácie politických väzňov Slovenska: „Kláštor Rímskej únie Rádu sv. Uršule v Modre bol založený 6. augusta 1903 pôvodne ako filiálka kláštora v Trnave zásluhou farára v Modre, titulárneho opáta Ľudovíta Erneyiho. Sestry uršulínky viedli ľudovú školu (120 žiačok), detskú opatrovňu (100 detí) a mali 14 chovaníc. Dňa 29. augusta 1921 uršulínky odišli z Modry do Trnavy a ich kláštor prevzali školské sestry de Notre Dame. Na veľkú žiadosť modranských veriacich sa o dva roky uršulínky do Modry vrátili, kláštor sa stal samostatným a bol rozšírený prístavbou vo dvore pre internát žiačok učiteľského ústavu. V roku 1937 zriadili dievčenskú meštiansku školu, pre ktorú bola v roku 1942 pristavená nová školská budova vo dvore. Ich školy boli v roku 1945 poštátnené. Dňa 29. augusta 1950 počas Akcie Rehoľníčky sa najmenší kláštor uršulínok v Modre, v ktorom žilo 13 sestier, stal centralizačným kláštorom pre 134 uršulínok z celého Slovenska. V noci 27. septembra 1950 boli k uršulínkam do Modry privezené vincentky z Belušských Slatín, čím počet internovaných sestier stúpol na 182. V preplnenom kláštore spali v triedach a počas sv. omše ich boli plné chodby a schodisko. Pracovali na Štátnych majetkoch Panholec a Fajdal pri zbere zemiakov, tabaku, repy, ciroku a iných plodín, kam ich vozili traktorom na otvorenej vlečke. Bývalé učiteľky, uviaznuté v blate, neboli zvyknuté na prácu do neskorej zimy a bez potrebného vybavenia. Svoje spomienky zachytili v piesňach, ktoré skladali počas prác na poli. V zimných mesiacoch sa zaoberali šitím a pletením. V noci 20. 10. 1951 boli sestry z Modry vyvezené do textilnej továrne v Hanušoviciach a na Slovensku zostali len staré a choré sestry. Centralizačný kláštor v Modre bol premenovaný na „charitný domov“ pre 130 sestier. Boli to vykupiteľky, spasiteľky, vincentky, františkánky, dominikánky, satmárky, anglické panny, uršulínky, sestry sv. Kríža a služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie (gréckokatolíckeho obradu). Sestry posledných troch reholí sú v Modre aj pochované. Charitný domov bol zrušený 25. septembra 1952 a sestry boli prevezené do Jasova, Belušských Slatín a Pezinka. Uršulínky sa do svojho kláštora vrátili až v roku 1990 a pôsobia tu dodnes.“
